Židom 11 - Slovak Living New Testament（NPK）

Príklady v Starom zákone

1Čo je viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.

2Takouto vierou si naši predkovia získali dobré svedectvo.

3Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom, a všetko, čo vidíme, vzniklo z neviditeľného.

4Ábel veril, preto priniesol Bohu hodnotnejšiu obeť ako Kain. Boh jeho dary prijal a vyhlásil ho za spravodlivého. Hoci je Ábel už dávno mŕtvy, svojou vierou hovorí stále.

5Henoch veril, preto ho Boh ušetril smrti a vzal si ho rovno k sebe. Písmo potvrdzuje, že Henoch žil tak, ako sa Bohu páčilo.

6Bez viery sa totiž nikto nemôže páčiť Bohu. Kto k nemu prichádza, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, ktorí ho hľadajú.

7Noe veril, a preto pokorne prijal Boží pokyn, aby postavil koráb na záchranu svojej rodiny, hoci nebezpečenstvo ešte nebolo vidieť. Svojou vierou vyniesol súd nad svetom a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.

8Abrahám veril, preto poslúchol, keď ho Boh vyzval, aby sa pobral do krajiny, ktorú mal dostať do dedičstva. Vydal sa na cestu, hoci nevedel, kam ide.

9S vierou sa usadil v zasľúbenej krajine a spolu s Izákom a Jákobom, pre ktorých platilo to isté zasľúbenie, žili v stanoch ako kočovníci.

10No tešil sa na mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je sám Boh.

11Aj Abrahámova manželka Sára neochvejne verila Božiemu zasľúbeniu, že bude mať dieťa, hoci bola na to už pristará. Pevne verila, že Boh svoje zasľúbenia splní.

12A tak z jedného muža – a to už starca – vzišlo toľko potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, a ten sa nedá zrátať.

13Títo všetci Bohu pevne dôverovali, a hoci aj pomreli a nedožili sa splnenia sľubov, zazreli ich iba z diaľky a tešili sa na ne. Vyznávali, že sú na zemi len cudzinci a prisťahovalci,

14a tým dávali najavo, že po pravej vlasti iba túžia.

15Keby mali na mysli vlasť, z ktorej odišli, mali možnosť sa ta vrátiť.

16Ale oni túžili po lepšej vlasti, po vlasti nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom; veď im pripravil svoje mesto.

17Abrahám neochvejne veril Bohu, aj keď Boh podrobil jeho vieru veľkej skúške. Bol ochotný obetovať svojho jediného syna, hoci prijal zasľúbenie,

18a Boh mu povedal: „Z Izáka bude pochádzať tvoje potomstvo.“

19Rátal s tým, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka späť ako predobraz budúceho vzkriesenia.

20Izák veril, preto požehnal najprv Jákoba, potom Ezaua, a tým nevedomky naplnil Božie budúce úmysly.

21Jákob veril, a keď umieral, požehnal jednotlivo Jozefových synov. Opretý o svoju palicu sa pokorne poklonil Bohu.

22Jozef veril a na sklonku svojho života predpovedal, že izraelskí synovia vyjdú z Egypta, a povedal, kde majú pochovať jeho kosti.

23Mojžišovi rodičia verili, preto sa nebáli postaviť proti kráľovskému rozkazu a tri mesiace po narodení dieťaťa ho ukrývali, lebo videli, že je krásne.

24Mojžiš veril, a preto, keď dospel, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry.

25Radšej chcel znášať príkoria s Božím ľudom, ako žiť dočasne v hriešnych radovánkach.

26Ako sa Kristus zriekol slávy u Boha a vzal na seba pohanenie kríža, tak sa aj Mojžiš zriekol všetkého bohatstva Egypta, lebo sa v mysli upínal na Božiu odmenu.

27Veril, preto opustil Egypt a nedal sa zastrašiť kráľovým hnevom. Zostal pevný, akoby videl Neviditeľného.

28Veril, preto ustanovil Veľkú noc, slávnosť baránka, a dal pokropiť dvere jeho krvou, aby sa zhubca nemohol dotknúť prvorodených.

29Izraeliti verili, preto prešli Červeným morom po suchej zemi, ale keď sa o to pokúsili Egypťania, pohltili ich vlny.

30Izraeliti verili, preto pred nimi padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní.

31Neviestka Rachab verila, preto priateľsky prijala izraelských vyzvedačov, a nezahynula s neveriacimi.

32Mám ešte pokračovať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch,

33ktorí svojou vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť a dosiahli to, čo im bolo zasľúbené. Levom zapchávali tlamy,

34uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, v slabosti získavali novú silu, hrdinsky si počínali v boji a cudzie šíky zaháňali na útek.

35Ženám sa ich mŕtvi vracali vzkriesení. Iných mučili, ale odmietli sa zachrániť, lebo chceli dosiahnuť čosi lepšie, vzkriesenie.

36Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie.

37Kameňovali ich, rezali pílou, umierali pod ostrím meča. Túlali sa v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, zakúšali útlak a súženie.

38Svet ich nebol hoden: blúdili po púštiach a vrchoch, skrývali sa v jaskyniach a zemských rokliach.

39A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedočkali sa za svojho života toho, čo im Boh zasľúbil.

40Boh pripravoval pre nás niečo lepšie: chcel, aby sme došli do cieľa spoločne.